Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

Nízkouhlíková stratégia preukázala vysokú energetickú náročnosť budov na území MAS Malohont, emisne nevhodnú štruktúru regionálnej dopravy, rezervy v sústavách verejného osvetlenia, vysokú závislosť od dovozu palív a energie a nedostatočnú úroveň využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov.

Najzaujímavejšie zistenia sú tieto:

  • Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť až 71 % celkovej energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využili aj obnoviteľné zdroje, úspora by boli ešte vyššia a energetická prevádzka budov by bola asi 5-krát lacnejšia ako dnes.
  • Takmer 79 % celkovej potreby energie v budovách tvoria rodinné domy (iba 3,6 % administratívne budovy, 2,8 % školské budovy, 2,5 % zdravotnícke zariadenia a 12,3 % bytovky). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov v regióne bude treba v budúcnosti klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných domov.
  • Situácia v doprave na území MAS Malohont pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v regióne o 52 % (z 3 739 na 5 672), pričom tento rast sa stupňoval s výkonom motora. Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy.
  • 14 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá, ušetrilo by sa v regióne každý rok viac ako 657 tisíc litrov benzínu a takmer 478 tisíc litrov nafty.
  • Potenciál úspor má aj verejná doprava. Ak by vodiči jazdili úsporne a všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy s úspornými technológiami, ušetrilo by sa vyše 351 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba takmer 49 tisíc MWh elektriny ročne).
  • Ak by sa v sústavách verejného osvetlenia v obciach MAS Malohont vymenili existujúce svetelné zdroje s vysokou energetickou spotrebou za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu a regulácie) ušetrilo by sa ročne 207 MWh (39 %) súčasnej vypočítanej potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav by sa úspora ešte výrazne zvýšila.
  • Celkový udržateľný potenciál slnka a tepelných čerpadiel v budovách a biomasy na území MAS Malohont sa pohybuje na úrovni 156 – 169 tisíc MWh ročne. To prevyšuje celkovú ročnú optimalizovanú energetickú potrebu budov (92 tisíc MWh, scenár 1) a verejného osvetlenia v celom regióne (329 MWh).
  • Najväčší využiteľný energetický potenciál z obnoviteľných zdrojov predstavuje solárna energia. Strešnými termickými systémami by sa dala pripraviť polovica teplej vody potrebnej v budovách a zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mohli využiť na ročnú produkciu vyše 30 tisíc MWh elektriny pomocou fotovoltických systémov. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární (nevyužívané areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne). Aby príjem z nich neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
  • V 75 % komplexne obnovených budov je možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Potreba elektriny v bezuhlíkovom scenári tak predstavuje približne 28 – 30 tisíc MWh ročne.
  • Využívanie biomasy na energetické účely je často problematické z hľadiska ochrany životného prostredia a musí byť podriadené prísnym environmentálnym kritériám. Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy z lesov predstavuje 20 637 MWh/rok a z bielych plôch až 30 056 MWh/rok. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy (sena) na území MAS Malohont dokonca presahuje 31 tisíc MWh/rok.
  • Berúc do úvahy orientačné údaje o veternosti v regióne sa s využívaním veternej energie v tomto území zatiaľ neuvažuje.
  • Každý rok v dôsledku vysokej energetickej náročnosti najmä budov a dopravy a vysokej miery energetickej závislosti odteká z regionálnej ekonomiky MAS Malohont spolu približne 17 mil. eur (asi 800 eur na každého obyvateľa).


Stručne o území Malohontu
Ročný únik peňazí z územia MAS Malohont cez energetiku
Možnosti dosiahnutia energetickej sebestačnosti 


Zhrnutie analytickej časti:

Budovy
Doprava
Verejné osvetlenie
Potenciál obnoviteľných zdrojov
Emisie


Zhrnutie strategickej časti:

Celková stratégia
Budovanie kapacít
Projektové zámery