Zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja neschválilo vo štvrtok 12. apríla záväznosť zmien územného plánu kraja. Stalo sa tak kvôli sporným prekládkam rieky Nitra a železnice v úseku Nováky – Koš pre potreby prípadnej ťažby uhlia po roku 2023. Krajskí poslanci a poslankyne tým uprednostnili budúcnosť celého regiónu pred záujmom jednej súkromnej ťažobnej firmy.
Tento článok prináša stručné zhrnutie argumentov za útlm ťažby uhlia na hornej Nitre do roku 2023.
Historicky najlepšia príležitosť na premenu hornej Nitry je teraz
Bolo by nezodpovedné nevyužiť historicky najnižšiu nezamestnanosť v Slovenskej republike[1] na spravodlivú transformáciu a hospodársku reštrukturalizáciu regiónu. Horná Nitra je jedným zo štyroch pilotných regiónov platformy Európskej komisie pre uhoľné regióny v procese premeny.[2] Túto zvýšenú pozornosť a podporu treba využiť teraz, nie o niekoľko rokov.
Prvá fáza premeny regiónu končí v roku 2023
Vládny dokument o útlme baníctva hovorí o ukončení prvej fázy transformácie hornej Nitry do roku 2023: „Implementácia projektov financovaných z EŠIF musí byť úspešne dovŕšená do 31.12.2023. V tomto dátume sa preto počíta s ukončením realizácie projektov a zavŕšením prvej fázy transformácie. V rámci regiónu hornej Nitry budú vytvorené podmienky pre uplatnenie sa bývalých zamestnancov ťažobnej spoločnosti a pre trvalo udržateľný rast celého regiónu.“ Napriek tomu bane plánujú ťažiť 5 ž 9 miliónov ton hnedého uhlia od roku 2023 až 2034 s tým, že otvorenie poľa, vrátane prekládky rieky Nitra, by stálo 27 až 30 miliónov eur. A to už vo februári 2018 bane prezentovali Európskej komisii tucet projektov na zamestnanie približne 1700 ľudí.
Elektrina z uhlia z Novák by bola bez dotácií nepredajná
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky ukončil vyšetrovanie v oblasti výroby elektriny z hnedého uhlia s konštatovaním, že cena elektriny vyrobenej z domáceho uhlia je za posledné roky viac ako dvojnásobná voči trhovej cene elektriny, ktorá je určená ako ročný priemer spotovej ceny elektriny na trhu a bez podpory, respektíve dotačných mechanizmov by na trhu bola nepredajná.[3]
Európska komisia posudzuje oprávnenosť štátnej pomoci poskytnutej HBP
Komisia posudzuje, či je oprávnená štátna pomoc pre Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) cez Slovenské elektrárne (SE) pod č. SA.38372.[4] Prípadné rozhodnutie konštatujúce neoprávnenosť štátnej pomoci (či už voči výrobcovi elektriny spaľujúcemu domáce uhlie, alebo voči navrhovateľovi zámeru ťažby v 12. ťažobnom poli) v približnej výške 860 miliónov EUR[5] bude mať v zmysle európskej legislatívy závažné vplyvy na ďalšie využívania uhlia na výrobu elektriny.
Slovensko útlmom do roku 2023 ušetrí na zdraví i cene elektriny
Štúdia Spoločného výskumného centra Európskej komisie odhadla celkový spoločenský prínos útlmu elektrárne Nováky (ENO) a uhoľných baní na minimálne 160 až 170 miliónov eur v prvom roku po ukončení prevádzky.[6] [7] Celkovo štúdia odhaduje pomerne opatrne zníženie celkových nákladov energetického systému o 388 miliónov eur pri útlme v roku 2023.
Financie treba na udržateľný rozvoj regiónu
HBP uvádzajú, že predpokladané náklady súvisiace s uvoľnením povrchu 12. ťažobného poľa v DP Nováky I. sa podľa zvolených alternatív preložiek rieky Nitra a železničnej trate pohybujú v rozmedzí 27,8 až 30,2 miliónov eur.[8] Ďalšie náklady vzniknú v súvislosti s otvárkou bane a prípravou ťažobných prác. HBP mali za posledných 9 rokov (2009-2017) oficiálny priemerný čistý zisk po zdanení 1 285 808 eur.[9] Napriek tomu, že v rokoch 2009 a 2010 mali čistý zisk po zdanení okolo 2,3 milióna eur ročne, dostali štátnu pomoc vo výške 17 miliónov eur na prekládku toho istého úseky rieky a železnice, ktorý chcú prekladať aj teraz.
Najväčším odberateľom hnedého uhlia z produkcie HBP sú SE, respektíve ENO
V roku 2015 to bolo až 94 percent produkcie HBP.[10] Priemerný vek uhoľných elektrární v EÚ je 35 rokov. Novácka elektráreň má viac ako 54 rokov[11] a je podľa SE morálne zastaraná.[12] Jej oprava na prevádzku po roku 2021 by si vyžadovala investície približne niekoľko desiatok miliónov eur. Štúdia z inštitútu Oxfordskej univerzity[13] uvádza, že európske firmy môžu ďakovať ekológom a protestujúcim proti využívaniu uhlia, že nezaznamenali ešte väčšie straty, ak by sa dokončili aj ďalšie zbytočné uhoľné elektrárne.[14]
Rieku Nitra nemôžeme preložiť kvôli ochrane vôd
Slovenská poľnohospodárska univerzita uvádza, že rieka Nitra je jednou z najviac znečistených riek na Slovensku. Významné zdroje znečistenia rieky sú priemyselné podniky, najmä chemická továreň v Novákoch, Hornonitrianske bane Prievidza, Elektráreň Nováky.[15] Na základe rámcovej smernice EÚ o vode sa má Slovensko povinnosť zabrániť povoleniu akejkoľvek aktivity, ktorá by mohla zhoršiť stav rieky Nitra, najmä ak by bolo toto povolenie udelené pred rokom 2021.[16] [17]
Najviac chorôb z povolania na Slovensku je z ťažby uhlia a lignitu
HBP je v podstate jediná firma ťažiaca uhlie a lignit na Slovensku a Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že táto jej ekonomická aktivita mala najvyšší počet novopriznaných chorôb z povolania podľa divízií klasifikácie ekonomických činností za posledné 4 roky (2014 – 2017) spolu, ako aj za jednotlivé roky 2015 (37 prípadov), 2016 (38 prípadov) a 2017 (29 prípadov).[18]
Ochrana klímy a zdravia ľudí je dôležitý verejný záujem
Útlm ťažby a spaľovania uhlia je nevyhnutným krokom pre to, aby sme splnili záväzky Parížskej dohody a vyhli sa katastrofickej zmene klímy. Polovica emisií skleníkových plynov Slovenskej republiky pochádza z energetiky a žiadny iný zdroj energie neprodukuje toľko skleníkových plynov ako uhlie. Konkrétne útlm ťažby a spaľovania uhlia v Novákoch zníži emisie skleníkových plynov SR o 5 – 7,67 percenta.[19] Navyše Slovenská republika má už niekoľko rokov problémy splniť záväzky týkajúce sa kvality ovzdušia. Náhradná spaľovacia jednotka ENO B3 bola v roku 2016 najväčším znečisťovateľom emisiami SOx. ENO B1 a B2 sú štvrtým najviac znečisťujúcim zdrojom emisií NOx na Slovensku.[20]
Bane často spomínajú len prvú časť § 30, ods. 10 tzv. banského zákona č. 44/1988 Zb., ale treba si pripomenúť aj jeho ďalšiu dôležitejšiu časť: „(10) Dobývanie výhradného ložiska sa nesmie zastaviť, kým sa nezabezpečilo, že jeho neskoršie dobývanie bude technicky možné a hospodársky účelné a bezpečné, ledaže by zastavenie dobývania vyžadoval dôležitý verejný záujem, predovšetkým bezpečnosť života alebo ochrana zdravia ľudí.“[21]
Zdravie ľudí, čisté ovzdušie, voda, pôda ako aj ochrana klímy sú dôležitým verejným záujmom, ktorý by mal mať prednosť pred záujmami súkromnej ťažobnej firmy.
Krajiny EÚ tlmia využívanie uhlia aj skôr ako Slovensko
Belgicko zavrelo poslednú uhoľnú elektráreň v roku 2016. Francúzsko sa najprv zaviazalo k útlmu využívania uhlia k roku 2023 a potvrdilo to ešte ambicióznejším záväzkom do roku 2021. Rakúsko zatvorí posledné dve uhoľné elektrárne v roku 2018 a pravdepodobne skôr ako v roku 2025. Írsko a Taliansko sa zaviazali, že utlmia využívanie všetkého uhlia do roku 2025. Švédsko zavrie poslednú uhoľnú elektráreň v roku 2022. Estónsko, Lotyšsko, Litva, Cyprus, Luxembursko, Malta a Švajčiarsko aj v súčasnosti fungujú bez uhoľných elektrární.[22]
Slovenská vláda by mala jasne stanoviť útlm uhlia do roku 2023
Podľa generálnej riaditeľky Denisy Žilákovej, ktorá má na úrade podpredsedu vlády na starosti Spoločný Akčný plán hornej Nitry, je premena tohto regiónu jednou z priorít premiéra Petra Pellegriniho. Ten sa ešte ako podpredseda vlády vyjadril, že bude rád ak sa to utlmí pred rokom 2030. Podľa ministra hospodárstva budeme na Slovensku „môcť hovoriť o tom, že môžeme začať s útlmom baníctva“ až v roku 2022.[23] Minister životného prostredia László Sólymos ohlásil pri príležitosti summitu Jedna Planéta útlm ťažby spaľovania hnedého uhlia v Novákoch do roku 2023.[24]
Zahraničné skúsenosti svedčia o tom, že jasný záväzok vlád k útlmu ťažby pomohol uhoľným spoločnostiam, pretože sa vyhli zbytočným investíciám a šokovému prepúšťaniu.
Autor: Juraj Melichár (písané pre je národným koordinátorom pre verejné financie v občianskom združení Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network.
Poznámky a zdroje:
[1] http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2018.html?page_id=771790
[2] https://ec.europa.eu/energy/en/events/coal-regions-transition-platform-working-groups-launch-and-first-meetings
[3] http://www.antimon.gov.sk/5278-sk/pmu-sr-ukoncil-presetrovanie-v-oblasti-vyroby-elektriny-z-hnedeho-uhlia/
[4] „Brusel rieši sťažnosť Mimovládky na dotovanie slovenského uhlia.“ Energia.sk. N.p., n.d. Web. 29 May 2017. <http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/brusel-riesi-staznost-mimovladky-na-dotovanie-domaceho-uhlia/22741/>.
[5] https://www.ta3.com/clanok/1121465/vyhliadky-nasej-ekonomiky-koniec-uhlia-na-hornej-nitre.html
[6] https://ec.europa.eu/jrc/sites/jrcsh/files/coal_regions_report_jrc_pilot-slovakia.pdf
[7] Vo výpočte nie sú zohľadnené náklady na demoláciu, povrchovú a podpovrchovú úpravu bývalých baní, keďže budú závisieť od ich ďalšieho využitia a od finančných zdrojov na pokrytie kapitálových a operatívnych výdavkov.
[8] https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/exploatacia-uhlia-v-12-tazobnom-poli-dp-novaky-i-
[9] https://finstat.sk/36005622/vykaz_ziskov_strat
[10] „Finančné Správy.“ Hornonitrianske Bane Prievidza, A.s. Hornonitrianske Bane Prievidza, a.s., Web. 20 Mar. 2017. <http://www.hbp.sk/index.php/sk/spolocnost/financne-spravy>.
[11] https://www.seas.sk/elektrarne-novaky
[12]http://energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/energia-elektraren-novaky-mozno-od-roku-2017-odstavia-ak-urso-nezmeni-vyhlasku/21183/
[13] „The Fate of European Coal – Fired Power Stations Planned in the mid – 2000s: Insights for Policymakers, Companies, and Investors considering New Coal.“ (2017): Smith School of Enterprise and the Environment – University of Oxford, Aug. 2017. <http://www.smithschool.ox.ac.uk/research-programmes/stranded-assets/The-fate-of-European-coal-fired-power-stations-planned-in-the-mid-2000s-Working-P
aper.pdf>.
[14] http://www.energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/analyza-smele-uholne-plany-europskym-firmam-nevysli/24538/?infoservis=1828
[15] Medziročné Porovnanie Obsahu ťažkých Kovov v Sedimentoch Rieky Nitra, Slovenská Poľnohospodárska Univerzita, 2017, p.10. <http://bit.ly/SPU-Nitra2017>. ISBN 978-80-552-1690-4
[16] http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/ekologovia-ziadaju-cezhranicne-posudenie-vplyvov-rozsirenia-tazby-hnedeho-uhlia/25108/?infoservis=1872
[17] http://www.energia.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/statny-tajomnik-mzp-o-rozsireni-tazby-uhlia-sa-rozhodne-do-4-mesiacov/25121/?infoservis=1874
[18] „Choroby Z Povolania Alebo Ohrozenia Chorobou Z Povolania v SR.“ Národné Centrum Zdravotníckych Informácií. Web. <http://www.nczisk.sk/Pages/default.aspx>.
[19] https://ec.europa.eu/jrc/sites/jrcsh/files/coal_regions_report_jrc_pilot-slovakia.pdf
[20] http://www.air.sk/emissions.php?zl=SOx&rok=em_2016&pcz=
[21] https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/37630/1/2#c_8786
[22] https://beyond-coal.eu/data/
[23] https://euractiv.sk/section/energetika/news/ziga-o-ludi-v-banictve-sa-musime-postarat/
[24] https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11580/143422#2048