Stručne o území Malého Gemera

Územie MAS Malý Gemer sa nachádza v južnej časti okresu Rimavská Sobota, na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Leží 11 km na východ od okresného mesta Rimavská Sobota, 8 km juho-západným smerom od mesta Tornaľa a 16 km južne od mesta Revúca. Tvorí ho spolu 23 vidieckych obcí združených do troch mikroregiónov (MR): MR Blžská dolina (8 obcí), MR Dolný Gemer (9 obcí)[1] a MR Valická dolina (6 obcí), s celkovou rozlohou 20 647 ha, ktoré k 1.1. 2019 obývalo spolu 11 001 obyvateľov.   

Základné údaje o obciach MAS Malý Gemer

Zdroje:

¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Pre územie MAS Malý Gemer je charakteristická mierne suchá a mierne teplá až teplá kontinentálna klíma. Na juhu je jeho územie vymedzené Cerovou vrchovinou, v jeho severnej časti sa Rimavská kotlina stretáva s Revúckou vrchovinou. V smere sever-juh ním pretekajú rieky Blh a Kaloša, ktoré sú prítokmi rieky Rimava, ktorá sa na východe vlieva do rieky Slaná. Najvyšším bodom územia je Dlhý vrch (499,2 m n. m.) v katastri obce Vyšné Valice a najnižšie položením miestom je sútok riek Blh a Rimava (158,9 m n. m.) v katastri obce Rimavská Seč.[2]

Až 76 % celkovej rozlohy regiónu (15,7 tisíc ha) zaberá poľnohospodárska pôda, z čoho orná pôda tvorí 63 % a trvalé trávnaté porasty 33 %[3]. Podstatnú časť poľnohospodárskej pôdy tvoria čiernice, hnedozeme a pararendziny. Väčšina lesných pozemkov, ktoré tvoria 69 % z 5 tisíc ha nepoľnohospodárskej pôdy patria z hľadiska ich zdravotného stavu medzi mierne poškodené porasty alebo porasty s prvými príznakmi poškodenia.

Znečistenie ozvdušia v regióne MAS Malý Gemer je minimálne. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia má rastúce spaľovanie tuhých palív domácnosťami vo vykurovacom období najmä v neplynofikovaných obciach[4]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia umocňuje aj spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v individuálnych kotloch a peciach domácností, čím sa do ovzdušia uvoľňujú jedovaté látky[5].

Podstatná časť územia MAS Malý Gemer je klasifikovaná ako priestor ekologicky nestabilný[6]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaraďujú okres Rimavská Sobota medzi 20 najmenej rozvinutých okresov Slovenska[7]. Charakterizuje ho dlhodobo nízka ekonomická výkonnosť, nízka priemerná mzda a vy­soká nezamestnanosť[8] s nevýhodnou štruktúrou, ktoré sú aj dôsledkami nedostatočne rozvinutej regionálnej infraštruktúry, nízkej kvalifikácie pracovnej sily, odchodu mladých a vzdelaných ľudí z okresu, nevyhovujúcej štruktúry regionálneho školstva ako aj chýbajúcich inštitucionálnych kapacít, ktoré by zabezpečili efektívnu koordináciu lokálneho rozvoja[9]. Situácia v území MAS Malý Gemer je dokonca horšia aj v rámci okresu Rimavská Sobota a robí toto územie ekonomickou perifériou okresu[10].

Poloha MAS Malý Gemer v rámci okresu Rimavská Sobota

Autor: Marek Žiačik, 2020

[1] Do MR Dolný Gemer patria aj obce Číž, Lenartovce a Vlkyňa, ktoré však nie sú súčasťou MAS Malý Gemer, ale Verejno-súkromného partnerstva (VSP) Južný Gemer.

[2] Zamkovský, J.: Stratégia územia MAS Malý Gemer. Priatelia Zeme-CEPA, 2016, (ďalej ako Zamkovský, 2016).

[3] Štatistický úrad SR: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[4] Z celkového počtu 23 len 14 obcí patriacich do MAS Malý Gemer je plynofikovaných. Medzi neplynofikované obce patria: Barca, Cakov, Dulovo, Ivanice, Rakytník, Radnovce, Vieska nad Blhom, Zádor a Žíp.

[5] Zamkovský, 2016.

[6] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska. SAŽP, 2020.

[7] Zoznam najmenej rozvinutých okresov od 1.4.2017 do 31.3.2020, ÚPSVaR, 20.4.2020.

[8] Miera nezamestnanosti predstavovala k 31.12. 2020 20,26 %. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2020. ÚPSVaR, 2020.

[9] Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019.

[10] Zamkovský, 2016.

Stručne o území Malohontu

Územie MAS Malohont sa nachádza v severnej a strednej časti okresu Rimavská Sobota a je súčasťou Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 33 obcí a mesta Hnúšťa[1] s celkovou rozlohou 538,9 km² a vyše 21 tisíc obyvateľmi.

Základné údaje o obciach a mestách MAS Malohont

Zdroje:
¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Prirodzeným centrom regiónu je mesto Hnúšťa so 7 455 obyvateľmi. Najsevernejšia obec MAS Malohont (Klenovec) je vzdialená 31 km od okresného mesta Rimavská Sobota.

Pre prevažnú časť územia MAS Malohont je charakteristická mierne teplá až teplá klíma. Výnimku tvoria podhorské a horské časti regiónu na severe, ktoré vrátane vrchu Sinec patria do chladnej klimatickej oblasti[2]. Podstatným znakom miestnej krajiny je značná členitosť jej reliéfu. Južnej časti regiónu dominujú poľnohospodársky využívané a nízko položené roviny, ktoré pozvoľna prechádzajú do vrchovín rozprestierajúcich sa na severe a severozápade. Na území MAS Malohontu sa stretáva Slovenské rudohorie s Lučensko-košickou zníženinou. V jeho južnej časti sa rozkladá Rimavská kotlina, z východu sem zasahuje Revúcka vrchovina. Severnou časťou sa tiahnu Stolické vrchy a Veporské vrchy ohraničujú územie MAS Malohontu zo severozápadu. Čiastočne sem zasahujú zo západu Lučenská kotlina (kataster obce Ožďany a Hrachovo), zo severu Muránska planina (kataster obce Klenovec) a z juhu Cerová vrchovina (kataster obce Ožďany)[3]. Najvyššie položeným bodom MAS Malohontu je Klenovský Vepor (1 338 m n. m.) v katastri obce Klenovec a jeho najnižšie položené miesto sa nachádza na nive rieky Blh (190 m n. m.) v katastri obce Veľký Blh[4]. Zo severu na juh územím pretekajú rieky Rimava a Blh. Významnými pravostrannými prítokmi rieky Rimava sú Rimavica a Klenovská Rimava. Rieka Blh sa vlieva do Rimavy z ľavej strany v južnej časti okresu, avšak už mimo územia MAS Malohontu. 

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 25 154 ha zaberá takmer polovicu (47 %) z celkovej rozlohy riešeného územia MAS Malohont. Z toho orná pôda tvorí 42 % a trvalé trávnaté porasty 55 %[5].  Lesné pozemky zaberajú až 90 % z 28 735 ha nepoľnohospodárskej pôdy (53 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté prevažne listnatými drevinami, ktoré sú v nižšie položených oblastiach na juhu zastúpené najmä dubom, hrabom a brezou. V severných a vyššie položených častiach územia prevažuje buk a ihličnany, najmä smrek. 

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie územia MAS Malohont mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM₁₀  a len minimálne znečistené ostatnými základnými znečistujúcimi látkami[6]. Časť katastrálneho územia mesta Hnúšťa v údolí rieky Rimavy od miestnej časti Hnúšťa-Likier smerom na sever bolo v roku 2020 zaradené do vymedzenej oblasti riadenia kvality ovzdušia pre zaťaženie látkou PM₁₀[7].  Hlavnými zdrojmi znečisťovania sú najmä magnezitová výroba v Hačave a ťažba a spracovanie silikátových surovín. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach (úplne alebo čiastočne plynofikovaných je 16 obcí - 47 %)[8].

Takmer polovica celkovej rozlohy regiónu (49 %) je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 23 % ako stredne stabilný. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Poloha MAS Malohont v rámci okresu Rimavská Sobota

Autor: Marek Žiačik, 2020

[1] Do MAS Malohont patrí aj obec Chvalová z okresu Revúca ako aj obce Ďubákovo, Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Kokava nad Rimavicou, Selce, Sušany, Šoltýska a Utekáč z okresu Poltár. Keďže súčasťou projektu  „Vypracovanie nízkouhlíkových stratégií v okrese Rimavská Sobota“ (ITMS2104+: 310041W218) sú len samosprávy nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, spomenuté obce nie sú zahrnuté do tejto analýzy.

[2]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŽP, 2020.

[3] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[4] Vargová, M., Kováčová, I., Furmanová, K., Kubaliaková, E.: Stratégia CLLD: Srdcom spätí s Malohontom, jeho rozvoj je naším mottom. Ozveny, 2018 (ďalej ako Stratégia CLLD MAS Malohont, 2018)

[5] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[6] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[7] Slovenský hydrometeorologický ústav: Vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020, vymedzené na základe merania v rokoch 2017 – 2019. SHMÚ, 2020.

[8] Medzi neplynofikované obce patria: Babinec, Budikovany, Dražice, Drienčany, Horné Zahorany, Hostišovce, Hrušovo, Kraskovo, Kružno, Kyjatice, Lipovec, Lukovištia, Poproč, Potok, Rovné, Slizké, Španie Pole, Zacharovce.

Stručne o území MAS Cerovina

Územie MAS Cerovina leží na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Rozprestiera sa v juhozápadnom cípe okresu Rimavská Sobota a na juhu susedí s Maďarskou republikou. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 28 obcí s celkovou rozlohou 343 km² a vyše 16 tisíc obyvateľmi. V regióne prevládajú malé obce do 500 obyvateľov (57 %) a jeho prirodzeným centrom je obec Jesenské.

Základné údaje o obciach MAS Cerovina

Zdroje:
¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Pre územie MAS Cerovina je príznačná teplá a suchá kontinentálna klíma[1]. Zatiaľ čo v severnej časti jeho územia sa rozkladá na poľnohospodárske účely využívaná Rimavská kotlina, juhu dominuje morfologicky členitá Cerová vrchovina s výskytom bazaltových vrchov a hlbokých pieskovcových dolín[2]. Najvyššie položeným bodom MAS Cerovina je Pohanský hrad (578 m n. m.) v katastri obce Stará Bašta. Do územia MAS Cerovina zo severu priteká rieka Rimava, ktorá sprava priberá rieku Gortva a mimo tohto územia sa vlieva do rieky Slanej.

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 20 361 ha zaberá väčšiu časť (59 %) z celkovej rozlohy územia. Z toho orná pôda tvorí 52 % a trvalé trávnaté porasty 44 %[3]. Lesné pozemky zaberajú až 84 % z 13 939 ha nepoľnohospdárskej pôdy (41 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté listnatými drevinami, najmä dubom cerovým a zimným a hrabom obyčajným. V chladnejších, na sever orientovaných dolinách a vo vyššie položených miestach sa vyskutuje buk lesný. Rozšírený je aj agát biely.

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie na prevažnej časti územia MAS Cerovina (75 %) mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM10  a len minimálne je znečistené ostatnými znečistujúcimi látkami[4]. V roku 2018 tu bol registrovaný jeden významný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[5]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach, najmä v neplynofikovaných obciach[6] a tiež vypúšťanie jedovatých látok do ovzdušia ako výsledok spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v kotloch a peciach domácností.

Iba tretina (35 %) z celkovej rozlohy regiónu je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 30 % ako stredne stabilný[7]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Poloha MAS Cerovina v rámci okresu Rimavská Sobota

 
Autor: Marek Žiačik, 2020

[1]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŹP, 2020.

[2] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[3] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[4] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[5] Spoločnosť Pigaro s. r.o. so sídlom v Jesenskom, ktorá sa zaoberá chovom ošípaných. Zdroj: Národný register znečisťovania. SHMÚ, 2020.

[6] Medzi neplynofikované obce patria: Belín, Bottovo, Gemerček, Gemerské Dechtáre, Hostice, Jestice, Pavlovce a Studená.

[7] Ekologická stabilita územia vyjadruje ekologickú kvalitu využitia zeme vypočítanú podľa metodiky Ústavu krajinnej ekológie SAV. BEISS, 2020.

Tisovec: zhrnutie

Nízkouhlíková stratégia preukázala vysokú energetickú náročnosť budov na území mesta Tisovec, emisne nevhodnú štruktúru regionálnej dopravy, rezervy v sústavách verejného osvetlenia, vysokú závislosť od dovozu palív a energie a nedostatočnú úroveň využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov.

Najzaujímavejšie zistenia sú tieto:

• Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť až 71 % celkovej energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využili aj obnoviteľné zdroje, úspora by boli ešte vyššia a energetická prevádzka budov by bola asi 5-krát lacnejšia ako dnes.
• Takmer 72 % celkovej potreby energie v budovách tvoria rodinné domy (iba 6,6 % administratívne budovy, 4,2 % školské budovy, 1,9 % zdravotnícke zariadenia a 18,4 % bytovky). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov v regióne bude treba v budúcnosti klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných a bytových domov.
• Situácia v doprave pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v meste o 49 % (zo 742 na 1 108), pričom tento rast sa stupňoval s výkonom motora. Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy.
• 14 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá, ušetrilo by sa iba v meste Tisovec každý rok 118 tisíc litrov benzínu a 98 tisíc litrov nafty.
• Potenciál úspor má aj verejná doprava. Ak by vodiči jazdili úsporne a všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy s úspornými technológiami, ušetrilo by sa takmer 81 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba 11,1 tisíc MWh elektriny ročne).
• Sústava verejného osvetlenia v meste Tisovec je už modernizovaná, avšak ešte stále predstavuje malý potenciál úspor (asi 6,3 MWh ročne, čo je 9 % oproti východiskovému roku 2017). Pri uplatnení regulácie výkonu celej sústavy by sa úspora zvýšila.
• Celkový udržateľný potenciál slnka a tepelných čerpadiel v budovách a biomasy v katastrálnom území Tisovca sa pohybuje na úrovni 27 – 31 tisíc MWh ročne. To prevyšuje celkovú ročnú optimalizovanú energetickú potrebu budov v tomto meste (21 tisíc MWh, scenár 1).
• Obrovský využiteľný energetický potenciál z obnoviteľných zdrojov predstavuje solárna energia. Strešnými termickými systémami by sa dala pripraviť polovica teplej vody potrebnej v budovách a zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mohli využiť na ročnú produkciu vyše 6 tisíc MWh elektriny pomocou fotovoltických systémov. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární (nevyužívané areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne). Aby príjem z nich neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
• V 75 % komplexne obnovených budov je možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Potreba elektriny v bezuhlíkovom scenári tak predstavuje približne 8 – 11 tisíc MWh ročne.
• Využívanie biomasy na energetické účely je často problematické z hľadiska ochrany životného prostredia a musí byť podriadené prísnym environmentálnym kritériám. Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy z lesov iba v katastrálnom území mesta predstavuje 5 590 MWh/rok a z bielych plôch až 6 965 MWh/rok. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy je však zanedbateľný (248 MWh/rok), a to vo forme pozberových zvyškov na ornej pôde.
• Berúc do úvahy orientačné údaje o veternosti v regióne sa s využívaním veternej energie v tomto území zatiaľ neuvažuje.
• Každý rok v dôsledku vysokej energetickej náročnosti najmä budov a dopravy a vysokej miery energetickej závislosti odteká z lokálnej ekonomiky mesta Tisovec spolu približne 3,3 mil. eur (asi 800 eur na každého obyvateľa).

Stručne o území mesta Tisovec
Ročný únik peňazí z územia mesta Tisovec cez energetiku
Možnosti dosiahnutia energetickej sebestačnosti 

Zhrnutie analytickej časti:

Budovy
Doprava
Verejné osvetlenie
Potenciál obnoviteľných zdrojov
Emisie

Zhrnutie strategickej časti:

Celková stratégia
Budovanie kapacít
Projektové zámery